Blog‎ > ‎

Ako som inštaloval Fedoru 9 na playstation 3

Translate to english
UPDATE: 20.11.2008 - článok bol rozšírený o poznámky určené Linuxovým začiatočníkom.
Tak som sa konečne po dlhej dobe rozhúpal a rozhodol sa na moje nové sony PlayStation nainštalovať nejaký ten Linux, nech konečne vie konzola slúžiť aj ako náhrada za desktopové PC.. Celú záležitosť rozdelím na dve časti. Jednak na samotnú inštaláciu, ktorá už je hotová a jednak na časť venovanú úpravám a nastaveniam viac-menej špecifickým pre linux na PS3, ktorá ma ešte čaká a budem sa jej venovať neskôr v ďalšom článku.

Takže poďme na to.

Už len pripomeniem, že napriek tomu, že som si takmer 100%-ne istý, že inštaláciou Linuxu na PS3 si nemôžete samotné PS3 ani dáta uložené na PS3 časti disku nijako poškodiť, všetko robíte na vlastnú zodpovednosť a za prípadne problémy a hmotné/nehmotné ujmy autor článku nezodpovedá.

Hneď úvodom prezradím, že pokiaľ už máte nejakú tu inštaláciu Fedory za sebou, asi sa v tomto článku (až na pár drobností) neobjaví nič svetoborné a šokujúce. Pre mňa to bol taký malý návrat k Fedore po naozaj dlhej dobe a musím povedať, že veci sa od tej doby výrazne zmenili - našťastie väčšinou k dobrému. Teším sa z toho o to viac, že zvedavosť ako táto distribúcia pokročila bola jedným z hlavných dôvodov, prečo som si ju vybral. Pre tých, ktorí sa ešte s linuxom nestretli som vložil do textu vysvetlivky na pár pojmov, ktoré by podľa mňa mohli byť pre začiatočníkov zdrojom problémov a otázok. Ak je aj napriek tomu niečo nie celkom jasné, ozvite sa, poradím, pomôžem vysvetlím. Dobrý začiatok pre úplnych neznabohov je napríklad wiki stránka o Linuxe, alebo portál abclinuxu.

Inštaláciu samotnú môžme rozdeliť na dve časti. Najskôr je nutná príprava samotného playstation, neskôr už je všetko v rukách anakondy[1]..

Prvým krokom je vyhradenie časti disku pre druhý operačný systém. Narozdiel od iných konzol, tu je druhý, alternatívny OS podporovaný a vítaný (aj keď s obmedzeniami), čiže žiadne exploity cez diery v Zelde a podobne.. V systémových nastaveniach (Settings -> System Settings -> Format Utility) jednoducho vyberieme, koľko z disku alokovať pre konzolu a koľko pre ďalší OS a je hotovo. Tu musím upozorniť, že je nutné odzálohovať si ešte pred samotným rozdelením všetky dáta na disku, pretože o ne formatovaním prídete. Ja som rozdelenie vykonal hneď po úvodnom nastavení, takže ešte nebolo čo zálohovať. ;)
Inak na výber su momentálne len tri možnosti rozdelenia. Buď bude celý disk využitý konzolou, alebo konzole ostane len 10GB a zvyšok bude pre linux, alebo opačne. (10GB linux, zvyšok konzola - môj prípad) Pri kapacitách dodávaných diskov (40,60,80GB..) sa jedná o celkom rozumný pomer, pokiaľ si však disk vymeníte za väčší, chcelo by to trošku voľnejšiu ruku pri delení.

Po formátovaní prichádza na rad inštalácia bootloadera[2]. Ja som si napriek všetkým návodom vybral petitboot, lebo sa mi celkom páči. :) Navyše som nepotreboval riešit rozlíšenie monitora a podobne - akékoľvek ten môj zvláda. Petitboot je vôbec celkom dobrá voľba, ak nie hneď pri inštalácii, tak určite po nej na ďalšie používanie. Zvláda napriklad aj pripojený USB gamepad, alebo myš. Navyše celkom obstojne vyzerá, čo naozaj sadne popri peknom XrossMediaBar a tiež vizuálne premakanej Fedore.
Návod, ako nainštalovať bootloader je v podstate pre všetky spoločný. V zásade ide iba o nakopírovanie image súboru (otheros.bld) na to správne miesto ( /PS3/otheros/ ) na USB kľúč (resp. iné médium - môže ho obsahovať aj priamo inštalačné médium distribúcie) a spustenie System -> System Settings -> Install Other OS.

Všetko je pripravené, ideme na reboot. Čiže System -> System Settings -> Set Default OS, vyberieme OtherOS a po reštarte nás privíta bootloader. V závislosti od neho nejakým spôsobom zvolíme boot z inštalačného média. (v mojom prípade DVD) Fedora ma najskôr uvítala testom DVD-čka. Keby testom prešla bez chyby verzia 10, inštaloval by som tu, keďže sa tak nestalo (predpokladám proste vadné DVD) ostala poruke "len" deviatka..

Ešte poznámka pre začiatočníkov. Pokiaľ neplánujete hneď pri inštalácii využívať všetky pripojené USB kľúče a disky, odporúčam ich aspon počas inštalácie vypnúť, odpojiť. Jednak by mohli neskúseného linuxáka pri inštalácii mýliť, jednak sa vyhneme prípadnému nechcenámu vymazaniu dát na tychto diskoch.

Na rozdiel od Ubuntu, pri Fedore som nečakal na boot celého desktopu, spustila sa priamo grafická inštalácia. Má to svoje pre aj proti, v zásade mi desktop počas inštalácie nechýbal a ram-ky nebolo na rozdávanie.

Samozrejme hneď som neodolal aspoň jednému riadku do konzoly. Výpis /proc/cpuinfo som si jednoducho musel odfotiť.

Keď prišlo na rozdelenie disku, rozhodol som sa pre vlastné nastavenie.[3] 150 MB na boot[4] , cca 600 MB swap[5] a zvyšok som nechal na root[6] .Na home na samostatnej partícii som sa v prípade PS3 desktopu nehral. Plánujem ešte dva disky pripojené cez USB na dáta. (Jeden bude zrejme fat32, aby bol dostupný aj z PS3 systému)[7]


Potom sa začala samotná inštalácia. Tá trvala pomerne dlho, našťastie sa medzičasom dala prepnút monitor/telka na hokej :)

Nakoniec prišiel slávnostný reboot a v bootmanagerovi pribudla nová položka. Jeden enter, a už sa na mňa pozeralo 8 tučniakov.[8]

Inak samotný boot je vo fedore zvládnutý naozaj bravúrne. Tu musím aj ako dlhoročný Ubuntu desktopista dať klobúk dolu (v dobrom samozrejme ;) ), pretože sa na to dalo pozerať. A keď som tak čítal o Plymouth, tak mám pocit, že tie pravé grafické orgie pri boote ešte len prídu..

Ešte prišli posledné nastavenia, ako vytváranie uživateľov, alebo nastavenie času a dátumu a už som sa pozeral na GDM login. Inak ešte jedna vec sa mi náramne páči a síce idle kurzor. Proste som ho musel cvaknúť. Paráda.

Po logine prišlo nepríjemné prekvapenie. (našťastie zatiaľ jediné) Došla ram-ka. Bolo sa treba pred prihlásením prepnúť na textovú konzolu[9] , spustiť free a hneď bol vinník jasný.[10] Ide o už nahlásený bug - predpokladám anakondy - ktorý spôsobi nesprávny záznam v /etc/fstab. Namiesto UUID, alebo cesty k device dá pre swap "LABEL=SWAP-ps3da3", takže som len nastavil správnu cestu k zariadeniu (partícii) a hneď bolo veselšie.[11] Inak aj tak treba poznamenať, že na 256 MB RAM (necelých) je GNOME dosť ťažkotonážne, takže sa zrejme obzriem po XFCE alternatíve.

Nakoniec ma teda privítal môj nový desktop.. Síce len 640x480, ale to už je druhý príbeh..


Poznámky k článku:
[1]: inštalačný program používaný hlavne distribúciou Fedora a RedHat

[2]: jednoduchý program, ktorého úlohou je spustiť operačný systém, v prípade petitboot ide vlastne o minimálnu verziu Linuxu

[3]: Pokiaľ si na samostatné rozdelenie netrúfate, ištalator dokáže celkom rozumne rozdeliť disk aj sám. O dáta v PS3 systéme sa báť nemusíte, nie su z linuxu nijako prístupné a teda ich ani nemôžete poškodiť/zmazať. Pokiaľ ištalujete systém prvý krát, v zásade sa nie je čoho báť, o žiadne dáta na linuxovej časti disku neprídete, prinajhoršom Linux nenaštartuje. Konzola ostane každopádne použiteľná.

[4]: partícia (oddiel disku - vo windows napríklad d:, c: a podobne) narozdiel od windows nebýva označená písmenkom abecedy, ale býva pripojená k nejakému adresáru (priečinku) súborového systému. V linuxe je len jeden "veľký" filesystém, kde cesty začínajú lomítkom "/" (tzv. root - koreň) Konkrétne táto partícia je v mojom prípade pripojená na /boot/ , čo je adresár kde si boot manažér ukladá svoje nastavenia. V zásade je dobrým zvykom mať ho na samostatnej partícii, aby sa nestratila jeho konfigurácia ani v prípade že samotný systém sa nám podarí poškodiť. (veľmi zjednodušene povedané)

[5]: narozdiel od windows býva virtuálna pamäť linuxu zvyčajne na samostatnej partícii. Okrem iného je to vhodné preto, aby virtuálna pamäť nefragmentovala partíciu s datami. Swap nie je pripojený do súborového systému. Linux si ju obhospodaruje sám ako ďalšiu dostupnú pamäť.

[6]: ako som spomínal v bode [4], ide o koreňový adresár (priečinok). Každý linuxový (unixový) systém má tento koreňový adresár a na (ľubovolné) jeho podadresáre môžu byť pripojené ďalšie partície (alebo ine súborové systémy) Môžeme si to predstaviť ako jeden disk C:/, kde sa jeho písmenkové označenie napíše len ako "/" (keďže neexistuje viac "písmenkových" diskov) a na jednotlivých jeho adresároch (priečinkoch) sú ďalšie disky/partície (napríklad USB kľúč pripojený na /data/usb/zalohy/, alebo CD mechanika na /media/cdrom/ ) V mojom prípade tento koreňový disk obsahuje ako samotný systém, tak aj domovské priečinky jednotlivých používateĺov. (umiestnené v /home/ ) V zásade sa grafické prostredie snaží tuto logiku skryť a viac priblížiť tomu na čo sú ľudia zvyknutí na OS windows.

[7]: ešte mi nedá nespomenuť aký súborový systém zvoliť pre jednotlivé partície, keď sa rozhodnete pre vlastné rozdelenie. V prípade swapu nie je na výber, použijeme typ SWAP. Pre /boot sa zvyčajne používa ext2, alebo novší ext3. Pre root už je to na dlhšiu diskusiu, začiatočníkom odporúčam držať sa bežnej konfigurácie, čiže opäť ext3. To, na čo je ktorý filesystem vhodný je na dlhšiu diskusiu/flamewar

[8]: zvyčajne v linuxe symbolizujú počet procesorov alebo jadier, teda v tomto prípade 2xCPU + 6xSPU (jedno spu je pre hypervízor)

[9]: medzi konzolami sa prepína stlačením ctrl+alt+F1 až F12, pričom F1 prepne na prvú konzolu, F2 na druhú atď. Grafické rozhranie je zvyčajne na konzole 7, alebo 8. Na textových konzolách sa dá prihlasiť rovnakým menom/heslom, ako bolo zadané pri inštalácii. V tomto prípade sa prihlásime ako uživateľ root (obdoba administrátora na windows), na bežnú prácu používame bežného používateľa.

[10]: príkaz "free -m" (zadávame bez úodzoviek) zobrazuje dostupnú/voľnú pamäť ram a virtuálnu pamäť (swap) v MB. V mojom prípade zobrazovalo 0MB swap pre total, used, aj free.

[11]: v linuxe zvyčajne súbor /etc/fstab obsahuje disky a zariadenia, ktoré sa maju pri štarte pripojiť. Inštalátor mi však nenastavil správnu cestu k partícii obsahujúcej swap. Bolo treba ho upraviť. Jednoduchý editor sa dá spustiť príkazom "nano /etc/fstab" - ukončuje sa stlačením ctrl+x, program sa spýta, či má uložiť zmeny. Treba zmeniť riadok, ktorý na začiatku obsahuje "LABEL=swap-ps3da3" (čísla sa môžu líšiť) na "/dev/ps3da3". Čiže v podstate sa len "LABEL=swap-" zmení na "/dev/", zvyšná časť može byť u každého iná (v závislosti od rozdelenia disku), odporúčam ju nemeniť.


Comments